Cirkev bratská je jednou z kresťanských cirkví, ktorá vyznáva základné  starokresťanské vyznania viery.  Svoj pôvod, tak ako celá kresťanská cirkev, má v Bohu. Boh Otec si ju povoláva, Boh Syn za ňu zomiera a Boh Duch Svätý ju vedie a posväcuje. 

 

Cirkev bratská je mladým konárikom na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za náš. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym. Znamená to, že sa odvolávame na biblické evanjelium Ježiša Krista, ako jediné a kľúčové východisko a kritérium živej viery a zbožného života.

 

Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín), vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Za reformáciou stála snaha o návrat cirkvi k biblickému evanjeliu. Reformačné myšlienky aj napriek silnej protireformácii pretrvávali. Dôkazom je aj vznik Jednoty bratskej  v roku 1457. Ich posledným biskupom bol Ján Ámos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko- Uhorska a presadilo do Saska. Tam „Moravskí bratia“ rozkvitli. Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie. Boli novodobými misionárskymi priekopníkmi. Niesli Evanjelium na miesta, kde dovtedy o Božej záchrane nepočuli.

V ich materskej krajine, Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. 1781 priniesol aspoň obmedzené slobody pre luteránov a kalvínov na území Rakúskej monarchie. Avšak nasledujúce obdobie bolo obdobím postupného úpadku viery.  Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až prebudenecké hnutie v 19. storočí. 

K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu, Svobodnú církev reformovanú. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol zreteľne premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo konečnou a dostačujúcou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu rozchyrovať ďalej. Cirkev sa rýchlo šírila aj na Slovensko.

Za 1.Československej republiky, prišlo aj nové meno, Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli aj na Slovensku. Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T.G.Masaryka stal kazateľ Cirkvi bratskej František Urbánek. 

Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r. 1967 zmenila meno na Cirkev bratská, pod ktorým naša cirkev pôsobí až doteraz.