V tejto kázni na Ev. Lukáša 1:46-55  kazateľ Bohuš Vasiľ hovorí o tom, že Máriina pieseň Magnifikát vyjadruje jej osobnú, radostnú a pokornú reakciu na to, že si ju Boh vybral, hoci bola obyčajným dievčaťom. Zároveň ukazuje, že to, čo Boh urobil pre Máriu, je obrazom toho, čo robí pre celý svoj ľud – povyšuje ponížených, nasýti hladných a zachraňuje tých, ktorí ho potrebujú. Posolstvom je, že skutočnú radosť z Božej milosti môžu prežiť tí, ktorí prichádzajú k Bohu pokorne, s prázdnymi rukami a uvedomujú si svoju potrebu jeho záchrany.